Budeme žiť na smetisku Európy?

Recyklácia a waste management sú veľké témy dneška. Populácia rastie, či už prirodzeným prírastkom, migráciou, gentrifikáciou a inými fenoménmi. A rastúcim počtom ľudí v oblasti sa zvyšuje aj produkcia odpadu. Slovensko našťastie nie je také preľudnené, ako Šanghaj, preto nám ešte pár rokov nehrozí stav ohrozenia a nezvýšia sa prípady septických šokov. Do pár rokov to ale príde, ak nezmeníme mentalitu.

Šanghaj nespomínam náhodne. Bol som v ňom nedávno, ako som písal už v svojom Pulse článku. Príjemne ma prekvapilo, ako v ňom všetko funguje. Kritikom tvrdých režimov sa teraz určite vybaví social skóre a nátlak štátu na dodržiavanie pravidiel. Rozhovory s domácimi mi však ukázali, že to vôbec nie je taká tragédia. Nebavil som sa, samozrejme s ľuďmi mimo brandže, ale to beriem ako plus. Na konferencii Global Trade Development Week som mal možnosť porozprávať sa aj so šanghajskými podnikateľmi, ktorí poznajú aj pomery v iných krajinách, preto môžu porovnávať. A ich názor je logický. Takto to v danej krajine funguje. Stačí dodržiavať pravidlá a občan k újme neprichádza.

O najľudnatejšom meste Číny píšem najmä v spojitosti s novými informáciami o ich programe recyklácie. Najnovšie správy hovoria, že Šanghaj bude postihovať tých ľudí, ktorí neseparujú. Nie finančne, ani fyzicky, napríklad väzením. Jednoducho neodvezú smeti, ktoré neboli správne separované. Problém však postihne celú komunitu, nielen jednotlivca. Preto je na ľuďoch, aby si ustriehli, čo sa v ich okolí deje. Aj toto je pre mňa cesta k spoločenskej zmene. Masu niekoľkých miliónov ľudí nie je možné kontrolovať a usmerňovať pekným slovom. Bez pravidiel by bol chaos.

Veľkosť Slovenska je zatiaľ našou výhodou. Päť a pol miliónový štátik sa ku kritickej situácii s odpadom musí dopracovávať desaťročia. V našom prípade k tomu možno ani nedôjde, keďže tu máme šikovných ľudí, ktorí sa snažia niečo zmeniť. Veľmi sľubne vyzerá najmä waste management startup Sensoneo.

Než sa ale pustíme do masívneho inovovania technológií na recykláciu, zber, distribúciu odpadu, mali by sme pozmeniť slovenskú mentalitu. Ideálne nenásilným spôsobom, bez sankcií. Začnime vzdelávaním. Je úplne bežné, že ľudia vyhadzujú zlý druh odpadkov do nesprávnych smetných nádob. Nechávajú odpad pred poloprázdnymi nádobami, lebo sa im ho nechce minimalizovať. Alebo naopak, pchajú odpad do preplnenej nádoby. Dospelí, svojprávni (?) ľudia, ktorí by mali mať vybudované hygienické návyky a možno aj poznať, ako funguje klasický odvoz smetí, kto za ne platí, na čo sa obyvatelia skladajú… Chýbajú tu elementárne znalosti.

Ťažko presvedčím niekoho na recykláciu, keď nemám argumentačnú páku, ktorá je preňho relevantná. Zabíjame planétu? Slniečkarske bludy. Chceme zanechať čisté prostredie pre naše deti? Postarajú sa o to samé. Ničíme morský ekosystém? Za to môžu iní ľudia. Čo tak im dať iný argument. Recykluj, lebo budeš platiť viac. Slováci na peniaze počúvajú. To nie je výčitka, ale vizitka zlého sociálneho systému. Vyhýbanie sa vysokým cenám máme tak zaryté do našej národnej mentality, že pomaly hraničí s nízkymi pudmi. A presne to sa snažme využiť. Už len nájsť spôsob, ako kontrolovať efektivitu systémových programov. Takže… social score, anyone?