Priatelia ako bezpečnostné riziko

Nedávno som písal o tom, ako si zabezpečiť svoje zariadenia a minimalizovať tak možnosť nabúrania sa do súkromia či zneužitia osobných údajov. Digitálny svet je však svet ako každý iný a občas sa namiesto útokov na naše osobné údaje či konverzáciu na sociálnych sieťach musíme chrániť napríklad aj sami pred sebou. Alebo, čo je horšie, pred našimi známymi.

Sám sebe hrozbou

Prípad chalana, ktorý písal na sociálnej sieti, aká bomba to bude, keď príde do USA, kam ho práve na základe tohto výroku nepustili, je známy už dávnejšie. Pred 7 rokmi rozvíril vody diskusie o tom, že si treba dávať pozor na jazyk aj v digitálnom svete, najmä na sociálnych sieťach, kde sa pod naše výroky automaticky podpisujeme. Na druhej strane z tohto prípadu vyvstala otázka, nakoľko štáty kvôli minimalizácii bezpečnostného rizika môžu brať do úvahy obyčajné tweety či statusy výslovne súkromnej povahy.

Pozor na kamarátov

Nedávno sa však vyskytol ďalší prípad, nad ktorým by už nejeden mohol minimálne zdvihnúť obočie. Koncom augusta do Spojených štátov nepustili čerstvého študenta Harvardu kvôli fotkám, ktoré našli v jeho telefóne. Tie mu kamoši poslali cez aplikáciu Whatsapp, ktorá (v prípade, že to tak máte nastavené) takto prijaté obrazové médiá automaticky ukladá do galérie v pamäti telefónu a vy o tom niekedy nemusíte ani vedieť. A ukázalo sa, že nebol jediný, komu boli na základe takto nadobudnutých fotiek zrušené víza. 37-ročný Pakistanec, ktorého otočili na hraniciach pred deviatimi mesiacmi, pritom dotyčného odosielateľa videl ledva raz v živote.

A čo friends of friends?

Časy, keď sme zbierali priateľov na sociálnych sieťach ako známky do katalógu sú už dávno preč. Napriek tomu aj na tejto platforme stále prekvitá „remeslo“ staršie než internet samotný. Je ním sociálne inžinierstvo. Kto nikdy nedostal na Facebooku friend request od osoby, ktorú v živote nevidel, ale má s ňou zo dvadsať spoločných kamarátov? Podvedome máme tendenciu vsugerovať si, že sme daného človeka kdesi stretli, iba sme na neho zabudli. Keď sa však neskôr opýtame tých spoločných priateľov, nikto dotyčného nepozná. Všetci sme sa totiž stali obeťou sociálneho inžiniera, ktorému sme takto dobrovoľne odkryli informácie zo svojho profilu určeného iba priateľom a prijali ho do našich užších kruhov. A začal to jeden z nich, ktorému je jedno, koho si do okruhu priateľov pustí. Na prístup ku komunikácii cez Whatsapp pritom stačí obyčajné telefónne číslo. Ak sa náhodou ocitnete v chatovacej skupine so zopár známymi aj cudzími osobami, prirodzene ju hneď neopúšťate, ale čakáte, čo vám chcú povedať. Tak sa môže vo vašom telefóne ľahko ocitnúť aj taká fotka, akú by ste tam v živote nechceli.

Komu odovzdať kľúče od domu?

Od toho, aby nás neotočili na hraniciach USA, nám však niekedy ani tá najvyššia miera opatrnosti nemusí pomôcť.

 Tam sa stále musíme spoliehať na úsudok dotyčného colníka. Smartfón či počítač sú citlivé veci, ktoré o nás vedia povedať mnohokrát viac, než rodinní príslušníci. Preto tak ako si k sebe domov neprivedieme nikoho, koho skutočne nepoznáme, nemali by sme si ho púšťať ani do svojho smartfónu či počítača. To najjednoduchšie, čo by sme však mohli urobiť hneď teraz je vypnúť si vo Whatsappe a všetkých ostatných messengeroch funkciu automatického ukladania prijatých fotografií a videí.